Môžeš Boha opustiť, Ale nemôžeš zabrániť, aby Ťa hľadal. Môžeš Boha nenávidieť, ale nemôžeš zabrániť, aby Ťa mal rád, Môžeš sa rozhodnúť proti Kristovi, Ale On sa na Golgote rozhodol pre Teba. Môžeš sa vyhýbať jeho slovu a jeho Cirkvi, Ale jeho slovo a Cirkev ťa napriek tomu stále hľadajú. Môžeš si sám hľadať cesty, Ale nemôžeš zabrániť, aby ťa Boh neviedol. Môžeš Boha zapierať, preklínať, Ale nemôžeš zabrániť, aby Boh nebol. Ján Pavol II.
1. Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Pána Ježiša súdia a odsudzujú. Nevinného
Bohočloveka súdia hriešni ľudia. On to pokorne
prijíma.
Je 16. október 1978. Otvárajú sa dvere na
balkóne svätopeterského chrámu. Kardinál Felici
oznamuje po mesiaci opäť vo zvučnej latinčine:
Máme pápeža. Je ním kardinál Wojtyla. Dáva si
meno Ján Pavol II. Veľké prekvapenie. Je to prvý
slovanský pápež. Prvý pápež inej ako talianskej
národnosti po 455 rokoch. Tento kardinál, ktorý
prišiel do Ríma v ošúchanom odeve, vychádza z
konkláve ako pápež. Najprenikavejší komentár
snáď napísal André Frossard. Zatelefonoval do
svojich parížskych novín: „Toto nie je pápež z
Poľska, toto je pápež z Galiley.“
Pane Ježišu Kriste, prosíme ťa, na príhovor
blahoslaveného Jána Pavla neustále pomáhaj
Svätému Otcovi Benediktovi XVI. v jeho ťažkom
postavení.
2. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Pánu Ježišovi položili kríž na plecia. On ho
pokorne prijíma bez reptania, lebo vie, že je to
vôľa nebeského Otca.
V deň zvolenia za pápeža, večer o 1/2 8
vystupuje nový pápež na balkón, aby prvýkrát
oslovil svoje ovečky po celom svete: „Predrahí
bratia a sestry, ešte neprešla bolesť nad smrťou
milovaného Jána Pavla I. a hľa, otcovia kardináli
zvolili nového rímskeho biskupa. Pochádza z
ďalekej krajiny. Z ďalekej, ale aj veľmi blízkej. V
spoločnej viere a kresťanskej tradícii. Bál som sa
prijať túto voľbu, ale som sa jej podrobil v duchu
poslušnosti voči Pánu Ježišovi a v úplnej
oddanosti jeho presvätej Matke.“
Pane Ježišu Kriste, nauč nás hľadať a
prijímať Božiu vôľu v našom živote.
3. Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
Padá pod ťarchou kríža. Hriechy sveta sú
veľmi veľké a ťažké.
Je 13. máj 1981. Horúce májové počasie. Päť
hodín popoludní. Veľká audiencia. Dav na
svätopeterskom námestí je nadšený. Pápež
prichádza presne o 17,00 hodine v bielom
otvorenom aute. Usmiaty Ján Pavol II. víta
prítomných. Prešlo 13 minút. Ktosi podal pápežovi
malú Sáru. Dieťa sa vrátilo do rúk matky a v tej
chvíli nervózne vzlietli do nebies všetky holuby.
Padli dva výstrely. Onedlho sa nadšenie mení na
hrozné pocity. Ktosi vystrelil na pápeža. Smrteľne
ho zranil. Je to možné, aby sa strieľalo na
svätopeterskom námestí? Tu sa našiel ktosi, kto
chcel vziať život biskupovi v bielom, ktorý svojim
úprimným úsmevom preniká srdcia ľudí a rozdáva
dobro a čistú radosť? Sestra Lucia hovorí v treťom
fatimskom posolstve: „Potom sme videli v
nesmierne veľkom svetle, ktorým bol Boh sám,
biskupa oblečeného v bielom – boli sme
presvedčení, že je to Svätý Otec. Aj mnohí iní
biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali
na strmý kopec a na jeho vrchole stál veľký kríž.
Keď vystúpil na vrchol, padol na kolená pred
veľkým krížom, ktorý stál na kopci, kde ho vojaci
zabili tak, že ho zasiahli viacerými ranami svojich
strelných zbraní.“
Pane, prosíme, odpusť nám naše kritizovanie
kňazov, biskupov i Svätého Otca. Odpusť nám,
keď ich odsudzujeme… Daj, aby sme pochopili, že
je múdrejšie viac sa za kňazov modliť, ako ich
nekonštruktívne kritizovať.
4. Pán Ježiš sa stretáva so svojom matkou
Kristus vidí svoju Matku. Dve bezhriešne
srdcia. Pohľady sa im stretli. Vedia svoju pravdu
a to im stačí.
Aj Ján Pavol Veľký sa neustále obracal na
svoju nebeskú Matku. Jej zveril svoje kňazstvo i
pápežstvo. Celý som Tvoj, Mária! A Mária si vždy
chránila svojho milovaného Syna. Presne rok po
atentáte, 13. mája 1982 kľačí vo Fatime a ďakuje
Márii za zázrak uzdravenia. Mariánsky pápež si je
vedomý pravdivosti slov: „Mariánsky ctiteľ
nezahynie.“ Aj preto zasvätil vo Fatime cely svet
Panne Márii. „Ruženec je bič na diabla“ – hovorí
Lucia z Fatimy. Karol Wojtyla to neustále nosil vo
svojom srdci. Jeho dávny priateľ, kardinál
Andrzej Mária Deskur povedal: „Úcta Karola
Wojtylu k Panne Márii na mňa hlboko zapôsobila.
Vravel, že musíme slúžiť Bohu tak, ako to robila
Mária, ktorá sa tejto službe celkom odovzdala.“
Matka naša, Mária, uč nás a pomáhaj nám,
aby sme boli verní tvojmu Synovi i v dnešnej
slobodnej spoločnosti.
5. Šimon pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Šimona prinútili niesť Ježišovi kríž. O koľko
viac radosti mohol mať, keby to bol urobil s
láskou.
Pápež nás vždy vyzýval: Pomáhajte pápežovi a
všetkým, ktorí chcú slúžiť človeku a celému
ľudstvu. Nebojte sa! Otvorte, ale dokorán otvorte
dvere Kristovi. Jeho spasiteľnej moci otvorte
hranice štátov. Nebojte sa! Kristus vie, čo je v
človeku. Ján Pavol Veľký s láskou šiel v ústrety
človeku. Nielen ako pápež, ale aj ako chlapec,
mládenec, študent, ako kňaz, či kardinál. Z jeho
detských rokov je známy príbeh, keď auto zrazilo
školníka. Študenti sa zhŕkli okolo neho
a nevedeli, čo robiť. Karol Wojtyla nestrácal čas.
O niekoľko minút prišiel kňaz z neďalekej
farnosti, ktorého Karol zavolal, aby školníkovi
poskytol duchovnú pomoc.
Pane, uč nás pomáhať našim blížnym a tým
slúžiť Tebe.
6. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Utiera mu šatkou pot. Určite je bohatá na
lásku.
Svoju druhú encykliku nazval pápež z
Poľska: „Bohatý na milosrdenstvo“. Svätý Otec ju
venoval Bohu – Láske, ktorý sa ustavične skláňa
nad človekom. Láska, ktorá prekypuje
milosrdenstvom. Boh sa od nepamäti skláňal k
ľudstvu ako milosrdná láska. Milosrdná láska
dosiahla svoj vrchol v Kristovi. Ježiš je viditeľná
Božia láska, ktorá hľadá ľudí a chce im pomôcť.
Dovoľ mu, aby ti podal ruku. Neďaleko Vatikánu
sa motal žobrák, v ktorom jeden z monsignorov
spoznal bývalého kňaza. Podarilo sa mu ho
dostať na audienciu a upozornil pápeža na jeho
prítomnosť. Po audiencii si ho Ján Pavol zavolal
do vedľajšej izby. Keď kňaz – žobrák vyšiel von,
plakal. Pápež ho totiž požiadal, aby ho vyspovedal
a potom mu povedal: „Vidíš, aké je mocné
poslanie sviatosti kňazstva? Neznevažuj ho!“
Bože, chceme sa snažiť o život bohatý na
lásku v našich skutkoch.
7. Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
Kristus opäť padá pod krížom. Ťarcha našich
previnení je skutočne veľká. Ale on opäť vstal.
Aj my často krát padáme. Pápež nám dáva
návod, čo mame robiť vo svojej encyklike
„Vykupiteľ človeka“. Jediné smerovanie ducha,
jediné zameranie rozumu, vôle a srdca je pre nás
toto: Ku Kristovi Vykupiteľovi sveta. Boží Syn sa
spojil s každým človekom. Cirkev túži, aby každý
človek mohol znovu nájsť Krista. Ježiš Kristus je
hlavnou cestou pre Cirkev. Na tejto ceste nemôže
byť Cirkev nikým zastavená. Ľudia boli unesení
výnimočnou úctou Karola Wojtylu k Eucharistii.
Trávil časť noci v tichej modlitbe pred oltárom.
Ležal na zemi a ruky mal rozpažené v tvare kríža.
Tu bral silu, aby potom vstal a niesol kríž ďalej.
Aj my chceme vždy vstať a ísť po ceste
prikázaní. V tom je naša veľkosť: vstať po páde a
ísť späť za Kristom. Blahoslavený Ján Pavol,
vyprosuj nám milosti, aby sme to zvládli.
8. Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Plačú nad Bohočlovekom. Neplačte nado
mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi deťmi.
Aj pápež nás napomínal, aby sme žili vo
svojej rodine usporiadane. Aby rodina bola malou
Cirkvou. Rodine venoval aj exhortáciu „O
rodinnom spoločenstve,“ kde zdôrazňuje
potrebnosť usporiadanej rodiny v súlade s Božím
programom. Veľmi jasne sa vyjadril aj na adresu
potratov: „Život človeka musí byt chránený od
jeho počatia“. Pápež je nekompromisný obhajca
každého počatého života. Veď každé dieťa, ktoré
prichádza na svet, prináša posolstvo, že Boh
doteraz nestratil dôveru v človeka. Ochrana
života od počatia bola preňho aj počas jeho
pontifikátu jedna z priorít. Svedok v procese
blahorečenia rozprával, ako v rozhovore na túto
tému Ján Pavol II. uprel naňho prenikavý pohľad
a prudko dvihol ruku, aby dal najavo svoju
rozhodnosť. Vzápätí vyhlásil: „Musíme urobiť
všetko, čo sa dá, proti hnusnému zločinu, akým
je potrat.“ Presadzoval „kultúru života“ a bol
proti „kultúre smrti,“ ktorá ničí svet.
Pane, vštep našim rodinám, otcom, matkám i
deťom, hlboký zmysel pre charakter i zodpoved-
nosť.
9. Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
Ďalší pád. Posledný a najťažší. Veľmi
bolestný.
Pápež vychádza z lietadla, zostupuje na zem,
kľaká si a bozkáva zem krajiny, do ktorej prišiel.
Úžasná pokora a veľká česť pre každú krajinu,
ktorú navštívil. Padá na zem a prejavuje gesto,
ktorým si veľmi uctí každý kút jeho veľkej
svetovej farnosti. Dlho bolo len snom pre
Slovensko, aby tento apoštol lásky prišiel aj na
slovenskú zem, pod Tatry. Ako veľmi túžil a dlho
mu to nebolo dovolené. Aké nevyspytateľné sú
Božie cesty a nepochopiteľné jeho súdy. Kristov
posol prišiel prvý raz k nám 22. apríla 1990.
Potom to bolo v roku 1995 a tretí raz v roku
2003. Vždy prišiel s Božím optimizmom, silnou
vierou, priniesol novú nádej Slovensku. Boží
pútnik, ktorý hovoril aj Slovákom: „Nebojte sa,
Kristus vás miluje, milujte aj vy Krista.“
Blahoslavený Ján Pavol, vyprosuj nášmu
národu silnú vieru, úctu a lásku k Pánu Bohu.
10. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Bolestné zvliekanie a tie pohľady! Má miesto
v našom živote cudnosť a čistota? Mala by mať
svoje miesto.
Pápež sa obracia na mladých: „Buďte stále
pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva
zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Vaša mladosť je
veľké bohatstvo, prežite ju s Kristom.“ Pápež je
verným ohlasovateľom evanjelia. Morálka musí
byt rešpektovaná. Pán Ježiš žiada život v čistote.
Naša spoločnosť je vystavená rôznym vplyvom,
ktoré sloboda prináša. Chráňme si svoju
mravnosť a učme našu mládež zodpovednosti aj v
tejto oblasti.
Tak veľmi potrebujeme mládež, ktorá má
zásady mravnosti, ktorá má svoju ľudskú
dôstojnosť. Tak veľmi potrebujeme ženské
pokolenie, ktoré je hrdé na svoju ženskosť, ktoré
sa nedá ponižovať.
11. Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Hrozné muky prežíva dobrotivý Pán. Aj moje
hriechy ho pribíjajú.
Aj Svätého Otca Ján Pavla často pribíjali na
kríž. Ťažké kríže musel znášať už v mladosti. Ešte
pred jeho narodením mu zomrela sestra, keď mal
9 rokov zomrela mu matka Emília, keď mal 12
rokov zomrel brat Edmund. Dvadsaťjedenročný
stráca otca Karola. Absolvuje tajné štúdium
teológie, keby mu prišlo nemecké gestapo na
stopu, nemilosrdne by ho zabilo. Mnohými krížmi
ho „obdaroval“ režim, ktorý vládol v Poľsku. Nowa
Huta mala byť robotníckou štvrťou bez Boha.
Karol Wojtyla nebol ochotný ustúpiť, naďalej
podporoval zámer postaviť tam kostol. Došlo to až
tak ďaleko, že celebroval polnočnú svätú omšu vo
veľkom mraze, pod holým nebom. Akým veľkým
krížom bol pre neho atentát, vražda poľského
kňaza Popieluszka, Parkinsonova choroba, koľkí
protestovali proti jeho návštevám. Za čo všetko
ho kritizovali, jeho postoj, jeho rozhodnutia.
Vyčítali mu, že nechce dovoliť potraty, že nechce
dovoliť, aby svätili za kňazov aj ženy, že Cirkev je
spiatočnícka. Vyčítali mu, že nechce dovoliť, aby
sa kňazi ženili. Ale bola to opodstatnená kritika?
Pomáhajme súčasnému Svätému Otcovi
Benediktovi tak, ako môžeme: menej kritiky, viac
obetí, viac modlitby.
12. Pán Ježiš na kríži zomiera
Pán zomiera, ale jeho slová: Otče, odpusť
im, lebo nevedia, čo robia – hovoria za všetko.
27. decembra 1983 došlo k historickému
stretnutiu. Pápeža počas návštevy rímskej
väznice prijalo 500 väzňov s nadšením a
potleskom. Stretol sa aj so svojim atentátnikom
Alim Agčom. Dvadsať minút sa spolu rozprávali.
„O čom sme spolu hovorili, zostane tajomstvom
medzi nami dvoma. Hovoril som s ním ako s
bratom o tom, že som mu odpustil hneď po
atentáte, že mu dôverujem a modlím sa za neho“.
Svätý Otec objal Aliho Agču vo väzení a Agča sa
pred ním hlboko sklonil, pobozkajúc mu úctivo
ruku. Agča povedal: „Ľutujem svoj čin a vážim si
pápeža“. Ale nikdy Agča nepožiadal pápeža
o odpustenie.
Kiež by sme aj my mali takú odpúšťajúcu
lásku, akú má Boží Syn, akú mal jeho námestník
na zemi, Ján Pavol Veľký.
13. Mŕtveho Pána Ježiša vkladajú do rúk Panny Márie
Ježiš je mŕtvy. Vkladajú ho do rúk jeho
Matky. Veľkú bolesť musela cítiť.
Slovensko má Sedembolestnú Máriu za svoju
Patrónku. A Mária bola aj veľká ochrankyňa
Karola Wojtylu. Pri jednej príležitosti, keď ešte
nemohol Ján Pavol Veľký prísť na Slovensko,
povedal: „Dnes nás naša návšteva mariánskych
svätýň privádza na Slovensko – do Levoče. Z
Levoče sa náš pohľad upiera na ďalšie mariánske
svätyne, ktorými Slovensko oplýva; spomeniem
aspoň niektoré: Gaboltov, Ľutina, Mariánka,
Staré Hory a predovšetkým Šaštín – národná
svätyňa Panny Márie, Patrónky Slovenska. Každý
kút Slovenska je sprevádzaný materinským
pohľadom Panny Márie. Úcta k Sedembolestnej
sprevádza tento drahý národ po stáročia jeho
dejín, plný toľkých ťažkých skúšok. Drahí
levočskí pútnici: Putujem s vami na levočskú
horu. Zo srdca vás požehnávam. Nech vás Matka
posilní vo viere.“ To sú slová pápeža, ktorý mal
vrúcny vzťah k Slovensku.
Matka drahá, spomni na nás, tu pod
Tatrami, verní sme my svätej Cirkvi, prebývaj s
nami.
14. Pána Ježiša pochovávajú
Pochovávajú ho. Zdanlivo je všetkému koniec.
Nie. Všetko len začína.
Pri blahorečení v Bratislave Ján Pavol
povedal: „Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľná
liturgia nás pozýva upriamiť pohľad na kríž. On
je tým „privilegovaným miestom“, na ktorom sa
nám zjavila Božia láska. Na kríž upierali svoj
nezlomnou vierou naplnený pohľad aj biskup
Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka
Schelingová, ktorých som dnes s radosťou zapísal
do zoznamu blahoslavených. Na kríži sa stretá
ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom.
Adorácia tohto nekonečného milosrdenstva
predstavuje jedinú cestu, ako sa človek môže
otvoriť tajomstvu kríža. Kríž je osadený v zemi,
akoby zakorenený v ľudskej zlobe. Ale zároveň je
vztýčený do výšky, smerom k nebu, kam akoby
prstom ukazoval na Božiu dobrotu. Kristov kríž je
víťazstvom nad zlom, porážkou smrti,
sprostredkovaním života, znovunavrátením
nádeje a zvestovaním svetla. Buď pozdravený
kríž, nádej naša jediná.“
Pápež vyzýval Európu i svet: „Nie je možné žiť
bez Boha! Pochovajte zlobu, vojnu, pýchu,
násilie, ateizmus, nevraživosť, samoľúbosť a
vzkrieste Boha vo svojich srdciach.“ Európa, svet,
Slovensko – to všetko bude zrazu úplne
iné!
15. Pán Ježiš vstal zmŕtvych
Ježiš opúšťa hrob. On nezostal v hrobe. Vyšiel
ako oslávený, vzkriesený, živý Pán. Žije a je s nami
po všetky dni až do skončenia sveta.
Ján Pavol bol a je neustále s nami. S našim
slovenským národom. Nosil nás vo svojom srdci.
Vždy sme boli drahí jeho srdcu. On sám to často
krát spomenul pri rôznych príležitostiach. Vždy bol
dobre informovaný o náboženskej situácii u nás.
Vždy sme boli drahí jeho srdcu. 3. 7. 1995 pred
odchodom zo Slovenska povedal: „Obraciam sa na
celý slovenský národ, ktorý chcem v tejto chvíli
lúčenia privinúť k svojmu srdcu veľkým objatím.
Ako nespomenúť, že vaša viera má hlboké korene,
dobre zasadené medzi vami ohlasovaním svätých
misionárov Cyrila a Metoda? Prosím Vás, aby ste
sa v duchu vždy vracali k týmto vzorom. Vraciam
sa do Ríma s obrazom vašich hôr – našich hôr,
ktorý sa mi vtlačil do pamäti. Vysoké Tatry, také
drahé srdcu Slovákov i Poliakov. Ony nerozdeľujú,
ale spájajú dva národy. Nech vládne pokoj vo
vnútri vašich múrov, vo vašich domoch a
občianskych spoločenstvách celého Slovenska
Nech Boh ochraňuje Slovensko a jeho obyvateľov.
Do videnia.“
Pápež sa vtedy evidentne lúčil so Slovenskom v
nádeji, že pod Tatry zo slovenskej strany sa ešte
vráti. Fyzicky sa vrátil na Slovensko v roku 2003.
A potom 2. apríla 2005 odišiel do Neba. Odvtedy je
stále s nami. Blahoslavený Ján Pavol, prosíme ťa,
oroduj za slovenský národ. Dovidenia v nebi.
Záver
Pane, skončili sme krížovú cestu. Pozerali
sme na tvoje utrpenie cez Svätého Otca Jána
Pavla Veľkého, ktorý išiel svojou krížovou cestou
s tebou a s veľkou vierou.
Ako máme kráčať my? Poľský pápež nám
dáva usmernenie: „Budovanie Európskej únie
sa nesmie obmedziť na oblasť hospodárstva a
organizáciu trhu. Je potrebné podporovať taký
model spoločnosti, ktorý rešpektuje dôstojnosť
všetkých ľudí a ich práva, a ktorý napomáha
vzťahy medzi ľuďmi a národmi, založené na
spravodlivosti, vzájomnej úcte a pokoji. Hodnota
človeka vyplýva skôr z toho, čím je, ako z toho, čo
vlastní,“ zdôraznil Svätý Otec.
Vštepme si hlboko do srdca jeho slová
z Bratislavy: „S pocitmi najhlbšej lásky
pozdravujem teba, milovaný slovenský národ, tu
prítomný, alebo ma počúvajúci cez rozhlas či
televíziu. Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si
dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť
Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa
nehanbi za evanjelium (porov. Rim 1,16)! Chráň
si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z
ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do
každodenného života.“
Blahoslavený Ján Pavol Veľký, zverujeme ti
celý slovenský národ a jeho vieru.
Zdroj: http://visnove.fara.sk/dokumenty