Obnova organu pokračuje

V posledných týždňoch pokračovala plynule obnova nášho historického organu vo farskom kostole v Palúdzke. V galérií nájdete obrázky priebehu aj s popisom jednotlivých častí organu. Ďalšie informácie o organe si môžete prečítať v analýze, ktorá bola dodaná ako súčasť projektu.

Pôvodný organ bol koncipovaný ako tzv. bezpedálový pozitív. Zachovaná organová skriňa v klasicistickom slohu má kubické, pomerne strohé tvary. Prospekt tvoria dve vyššie krajné veže a jedno nižšie medzipole. Nad ústím píšťal je dekoratívna drevorezba z pozlátených akantových listov. Skriňa je zakomponovaná do zábradlia empory. Povrchová úprava (mramorovanie) nie je pôvodná, avšak korešponduje s mobiliárom kostola. V sokli skrine boli počas prístavby vyrezané otvory kvôli vsadeniu pneumatického registrového aparátu. V zadnej časti pôvodnej skrine je zreteľný otvor, kde bola pôvodne umiestnená klaviatúra manuála. Po stranách sú viditeľné otvory, kde boli umiestnené registrové manúbriá; vľavo štyri, vpravo tri.

Podrobná obhliadka historickej časti bola možná až po čiastočnej demontáži nástroja. Boli zistené dôležité skutočnosti, ktoré slúžia ako východiská pre obnovenie pôvodného stavu. Staviteľ pôvodného organa zatiaľ nebol s určitosťou zistený. Nakoľko stavba kostola je datovaná do roku 1854, nástroj  mohol byť postavený krátko po dokončení stavby. t.j. v druhej polovici päťdesiatych rokov XIX. storočia. Vo vnútri organovej skrine boli nájdené dva nápisy. Jeden na malom kryte s akustickou mriežkou vo vrchnej časti organa:

Druhý nápis bol nájdený hlboko vo vnútri skrine, kam sa dá dostať, iba ak je píšťalový fond vyňatý – čiže pri väčšej údržbe, čistení, ladení, prípadne oprave:

Záznam Riparavit (latinsky Reparavit) svedčí o oprave v roku 1881. Je možné, že išlo o prvé väčšie ladenie a čistenie organa, ktoré mohli zveriť jeho staviteľovi Františkovi Kolbayovi zo Spišského Podhradia. V tom čase mohol mať organ necelých tridsať rokov.

Zásuvková vzdušnica historického pozitívu v základe zostala zachovaná. Má 7 registrových zásuviek a 54 tónových komôr. Ovládanie registrových zásuviek bolo v 50. rokoch Pavlom Žurom prestavané na pneumatický pohon.  Zabezpečujú ho pneumatické aparáty, toho času poruchové a dva z nich už nefunkčné. Ovládanie tónových ventilov bolo – podobne ako registrové zásuvky – pneumatizované. Pod pôvodnú zásuvkovú vzdušnicu bol vsadený pneumatický aparát. Tvorí ho 54 klinových mieškov, ktoré pomocou tiahel otvárajú tónové ventily.  Toho času sa mnoho tónov už neozýva kvôli poruchám pneumatického systému. Píšťalový fond historickej časti organa je – s výnimkou prospektových píšťal – v intaktnom stave. Cínové píšťaly majú čiastočne poškodené (deformované) ústia ako dôsledok nešetrného ladenia v minulosti. Drevené časti pôvodného organa – t. j. vzdušnica, drevené píšťaly, skriňa, lavičky a vešiaky sú pomerne zachovalé. Napadnutie drevokazným hmyzom nie je rozsiahle. Replikácia nebude potrebná.