{"id":18,"date":"2017-06-01T00:00:36","date_gmt":"2017-05-31T22:00:36","guid":{"rendered":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/?p=18"},"modified":"2018-03-30T23:09:27","modified_gmt":"2018-03-30T21:09:27","slug":"historia","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/?p=18","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria"},"content":{"rendered":"

Niekedy okolo roku 1300 dal postavi\u0165 v Pal\u00fadzke \u0161\u013eachtic Ondrej pre vlastn\u00fa potrebu kostol zasv\u00e4ten\u00fd sv. J\u00e1novi apo\u0161tolovi. O nie\u010do nesk\u00f4r dali jeho pr\u00edbuzn\u00ed, zemania v Bodiciach, postavi\u0165 s finan\u010dn\u00fdm prispen\u00edm \u017eupana Don\u010da kostol sv\u00e4t\u00e9ho Ladislava.
\n<\/span>
\nKostol v Pal\u00fadzke mal od za\u010diatku len privil\u00e9gium cintor\u00ednskej kaplnky, podriadenej far\u00e1rovi vo Sv\u00e4tej Mare. Farsk\u00fdm kostolom sa stal, pod\u013ea \u00fadajov v star\u0161ej literat\u00fare, v roku 1307. Nesk\u00f4r vznikol spor o farsk\u00e9 pr\u00e1va a pr\u00e1vomoci nad obcami Kamennou Porubou a Pav\u010dinou Lehotou medzi far\u00e1rom Petrom v Pal\u00fadzke a far\u00e1rom v Bodiciach. V roku 1453 pris\u00fadila bud\u00ednska kapitula obom far\u00e1rom rovnak\u00e9 pr\u00e1va na vlastnom \u00fazem\u00ed.
\n<\/span>
\nOkolo roku 1500 bol kostol prestavan\u00fd. Pozmenen\u00e9 bolo aj patron\u00edcium, a to na sv\u00e4t\u00fa \u017dofiu. V druhej polovici 16. storo\u010dia a na za\u010diatku 17. storo\u010dia bol kostol v ruk\u00e1ch evanjelikov.
\n<\/span>
\nB\u00farliv\u00e9 obdobie v dejin\u00e1ch farnosti sa za\u010dalo sporom miestnych zemanov s far\u00e1rom J\u00e1nom. V roku 1558 Franti\u0161ek Palu\u010fai uzavrel kostol a kostoln\u00edkovi odobral k\u013e\u00fa\u010de. Do z\u00e1lohu dal \u00fadajne kalich zo zariadenia kostola a na svoje role si dal prinies\u0165 hnoj z farsk\u00fdch ma\u0161tal\u00ed. Far\u00e1ra J\u00e1na obvinil z\u00e1rove\u0148 zo sprenevery \u0161tyridsiatich flor\u00e9nov , ktor\u00e9 mal z\u00edska\u0165 z cirkevn\u00e9ho desiatku. Nakoniec sa mu vyhr\u00e1\u017eal smr\u0165ou. S nad\u00e1vkami ho ne\u0161etrila ani man\u017eelka J\u00e1na Palu\u010faia \u2013 Dorota z Lazov. J\u00e1n musel nakoniec z fary od\u00eds\u0165, aj napriek tomu, \u017ee pred stoli\u010dn\u00fdm s\u00fadom sa ho zastal in\u00fd \u010dlen zemianskeho rodu \u2013 Juraj Palu\u010fai st.
\n<\/span>
\nPrv\u00fdm podporovate\u013eom reform\u00e1cie v Pal\u00fadzke bol pod\u013ea kanonickej vizit\u00e1cie z roku 1564 far\u00e1r Ga\u0161par, n\u00e1stupca spom\u00ednan\u00e9ho J\u00e1na, ktor\u00fd sa dostal do konfliktu s miestnymi zemanmi. O Ga\u0161parovi nitriansky archidiakon Michal Segedinus v r\u00e1mci kanonickej vizit\u00e1cie v roku 1561 poznamenal, \u017ee sa o\u017eenil e\u0161te pred vysv\u00e4ten\u00edm v Krakove v roku 1555 a aj ke\u010f sa prid\u0155\u017eal star\u00fdch zvyklost\u00ed, d\u00e1val Ve\u010deru P\u00e1novu prij\u00edma\u0165 pod oboj\u00edm a v kostole nemal sv\u00e4ten\u00fa vodu. Ga\u0161par musel farnos\u0165 opusti\u0165 a jeho n\u00e1stupcom sa stal far\u00e1r Valent\u00edn a nesk\u00f4r Franti\u0161ek.
\n<\/span>
\nPrv\u00fdm protestantsk\u00fdm kazate\u013eom v Pal\u00fadzke bol Jakub Caban (Zabanius, Czabanides), ktor\u00e9ho star\u0161ia literat\u00fara uv\u00e1dza ako kazate\u013ea v Pal\u00fadzke v roku 1592. Bol zrejme pr\u00edbuzn\u00fdm neskor\u0161ieho kazate\u013ea v Paludzi \u2013 Baz\u00edlia Cabana (Cabanides).
\n<\/span>
\n\u010eal\u0161\u00edm pal\u00fa\u010dansk\u00fdm kazate\u013eom bol \u0160alam\u00fan Melik (Melikius), otec neskor\u0161ieho sv\u00e4toj\u00e1nskeho evanjelick\u00e9ho kazate\u013ea Samuela Melika. Do Pal\u00fadzky pri\u0161iel niekedy po roku 1596 a ostal tu pravdepodobne a\u017e do roku 1615. Nesk\u00f4r, a\u017e do roku 1627, bol not\u00e1rom Liptovsk\u00e9ho kontubernia, ke\u010f ho vystriedal sv\u00e4tomarsk\u00fd kazate\u013e J\u00e1n Rad\u00fach. Men\u00e1 jeho nasledovn\u00edkov s\u00fa zn\u00e1me z viacer\u00fdch prame\u0148ov, ktor\u00e9 ich uv\u00e1dzaj\u00fa v r\u00f4znom slede. Po \u0160alam\u00fanovi Melikovi pri\u0161iel do Pal\u00fadzky Andrej Krelius (Crellius), neskor\u0161\u00ed kazate\u013e v Trstenom. Spom\u00edna sa v Protokole liptovsk\u00e9ho kontubernia v roku 1620.
\n<\/span>
\nAndrej Fabi\u00e1nus (Fabianus, Fabianides), syn Tom\u00e1\u0161a Fabiana R\u00e1ztock\u00e9ho (Rusztacsens) bol kazate\u013eom v Pal\u00fadzke po roku 1636. Ordinovan\u00fd bol v roku 1629 v Tren\u010d\u00edne. Potom bol konrektorom v B\u00e1novciach nad Bebravou, diakonom v Ru\u017eomberku a v rokoch 1630-1636 kazate\u013eom v Paludzi. Po odchode z Pal\u00fadzky bol kazate\u013eom v Bobrovci, kde aj zomrel 25. okt\u00f3bra 1658.
\n<\/span>
\nOd roku 1640, resp. 1647 bol kazate\u013eom v Pal\u00fadzke Juraj \u0160m\u00e1l (Schmall, Schmalius). Poch\u00e1dzal z Nemeckej \u013dup\u010de, V roku 1630 sa spom\u00edna ako rektor vo Sv. Mikul\u00e1\u0161i, nesk\u00f4r ako rektor v Pal\u00fadzke a nakoniec ako kazate\u013e v Bodiciach a mikul\u00e1\u0161sky diakon. Zomrel v Bodiciach v roku 1675.<\/span><\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm kazate\u013eom bol J\u00e1n Bartolomeides, ktor\u00fd sa spom\u00edna v Pal\u00fadzke v rokoch 1648-1658. Pred t\u00fdm p\u00f4sobil na r\u00f4znych miestach, v Okoli\u010dnom ako rektor \u0161koly (1646-1648). V roku 1651 proti nemu vyst\u00fapil na zasadnut\u00ed Liptovsk\u00e9ho kontubernia svetsk\u00fd patr\u00f3n cirkvi v Pal\u00fadzke \u0160tefan Palu\u010fai. Od roku 1663 p\u00f4sobil v Ivan\u010dinej v Turci. V roku 1674 bol postaven\u00fd pred pre\u0161porsk\u00fd s\u00fad, ktor\u00fd ho ods\u00fadil na galeje. Nakoniec neodolal n\u00e1tlaku a prest\u00fapil na katol\u00edcku vieru.
\n<\/span>
\nPosledn\u00fdm protestantsk\u00fdm kazate\u013eom v Pal\u00fadzke bol v rokoch 1659-1667 Teodosius Mikliany alias Miklic\u00edni (Mikliani), syn oslansk\u00e9ho kazate\u013ea August\u00edna Miklianyho. Predt\u00fdm bol od roku 1651 kazate\u013eom v Nemeckej \u013dup\u010di. Jeho n\u00e1stupcovia v Pal\u00fadzke nie s\u00fa zn\u00e1mi.
\n<\/span>
\nOd roku 1677 bol kostol op\u00e4\u0165 v ruk\u00e1ch katol\u00edkov. Farnos\u0165 v Pal\u00fadzke od poslednej tretiny 17. storo\u010dia nebola obsaden\u00e1, spravoval ju far\u00e1r z Bod\u00edc. Posledn\u00e9ho protestantsk\u00e9ho kazate\u013ea tak po n\u00fatenom odchode z farnosti vystriedal jezuitsk\u00fd p\u00e1ter Jakub Kubinsk\u00fd a kr\u00e1tko na to Juraj Gal\u00f3ci. Kostol bol op\u00e4\u0165 vysv\u00e4ten\u00fd a do za\u010diatku 18. storo\u010dia sa potom ako far\u00e1ri v Bodiciach a Pal\u00fadzke vystriedali: Anton Palu\u010fai, Juraj Hedy, Juraj Jonek a Juraj Bernard Iv\u00e1nek (Iwanek).
\n<\/span>
\nPo skon\u010den\u00ed tridsa\u0165ro\u010dnej vojny s Satm\u00e1rskom mieri do polovice 18. storo\u010dia farnos\u0165 v Bodiciach a Pal\u00fadzke spravovali k\u0148azi: J\u00e1n Jozef Diani\u0161, Michal Hlu\u0161kovi\u010d (Hlusskovics), Martin Kydon\u010dek (Kydoncsek), J\u00e1n \u017dilkaj (Zsilkay), Andrej Hrom\u00e1dka a J\u00e1n Nepomuk Pankner.
\n<\/span>
\nKanonick\u00e1 vizit\u00e1cia v roku 1752 kon\u0161tatovala, \u017ee s\u00eddlom farnosti je kostol sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na Evanjelistu s troma olt\u00e1rmi (jeden zasv\u00e4ten\u00fd sv\u00e4t\u00e9mu J\u00e1novi a jeden sv\u00e4tej \u017dofii). Pri kostole sa nach\u00e1dzala kaplnka s kryptou rodiny Palu\u010faiovcov. V bl\u00edzkosti st\u00e1la dreven\u00e1 zvonica s dvoma zvonmi. Far\u00e1rom bol v tomto obdob\u00ed 44-ro\u010dn\u00fd J\u00e1n Nepomuk Pancher, far\u00e1r v Bodiciach od roku 1734.
\n<\/span>
\nPod\u013ea zachoval\u00fdch matr\u00edk boli od roku 1754 spr\u00e1vcami obidvoch farnost\u00ed k\u0148azi: J\u00e1n Nepomuk L\u00ed\u0161ka (Lisska), J\u00e1n Kva\u0161aj (Kvasay), Andrej Ichn\u00e1t, Marek Fabri, Andrej Tornaj, J\u00e1n \u010curiak a J\u00e1n Bertholdy.
\n<\/span>
\nNa za\u010diatku 19. storo\u010dia, v roku 1809 pri\u0161iel do farnosti J\u00e1n \u010curiak, ktor\u00fd od roku 1806 p\u00f4sobil vo farnosti \u00dastie nad Oravou. V roku 1822 ho na dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov vystriedal J\u00e1n Bertholdy (1788-?). Predt\u00fdm p\u00f4sobil v Hrabu\u0161ovciach, Smi\u017eanoch a v rokoch 1812-1822 aj v Stankovanoch. Po jeho odchode bol od roku 1847 far\u00e1rom v Bodiciach a v Pal\u00fadzke Pavol Hanz\u00e9ly (1821 \u2013 13.7.1901 Bodice), rod\u00e1k z Hrabu\u0161\u00edc. Po vysv\u00e4ten\u00ed bol kr\u00e1tko kapl\u00e1nom v Rab\u010di a Liptovskom Sv\u00e4tom Mikul\u00e1\u0161i, potom a\u017e do smrti v roku 1901 spr\u00e1vcom bodickej farnosti. Fili\u00e1lka v Pal\u00fadzke mala stabilne najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det katol\u00edkov vo farnosti. Pod\u013ea schematizmu ich bolo v roku 1894 rovn\u00fdch 187 (618 evanjelikov, 29 \u017eidov, 28 bez vyznania).
\n<\/span>
\nPod\u013ea schematizmu Spi\u0161skej diec\u00e9zy z roku 1908 bola Pal\u00fadzka aj na\u010falej fili\u00e1lkou Bod\u00edc. Od roku 1901 sa o du\u0161e 237 katol\u00edkov v Pal\u00fadzke staral k\u0148az Ign\u00e1c Omais (1869-?), rod\u00e1k zo Smoln\u00edckej Huty. Predt\u00fdm bol administr\u00e1torom a nesk\u00f4r far\u00e1rom v Liptovskom Hr\u00e1dku.
\n<\/span>
\nV roku 1932 bol far\u00e1rom v Bodiciach Pavol Pobeha (1886-?), rod\u00e1k z Nemeckej \u013dup\u010de. Pred pr\u00edchodom do Bod\u00edc v roku 1927 bol administr\u00e1torom v Hut\u00e1ch. Nesk\u00f4r sa stal z\u00e1rove\u0148 dekanom a in\u0161pektorom \u0161k\u00f4l v strednom Liptove. Po\u010das SNP bol zatknut\u00fd a zadr\u017eiavan\u00fd v budove obecn\u00e9ho \u00faradu v Nemeckej \u013dup\u010di aj s \u010fal\u0161\u00edm k\u0148azom Andrejom Ger\u00e1tom z Liptovsk\u00fdch K\u013ea\u010dian. Nesk\u00f4r boli obaja prepusten\u00ed. Pavol Pobeha bol far\u00e1rom v Bodiciach a Pal\u00fadzke aj po druhej svetovej vojne, ke\u010f sa Pal\u00fadzka stala op\u00e4\u0165 s\u00eddlom farnosti a Bodice ostali jej fili\u00e1lkou. V Pal\u00fadzke \u017eilo v roku 1932 spolu 489 r\u00edmskokatol\u00edkov, 8 gr\u00e9ckokatol\u00edkov, 963 evanjelikov a 27 \u017eidov. V roku 1948 \u017eilo v obci 760 r\u00edmskokatol\u00edkov, 980 evanjelikov a 6 \u017eidov.<\/span><\/p>\n

R\u00edmskokatol\u00edcky kostol<\/h2>\n

P\u00f4vodn\u00fd kostol sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na apo\u0161tola zanikol niekedy na za\u010diatku 19. storo\u010dia. Stavbu pravdepodobne naru\u0161ila nestabilita svahu, na ktorom st\u00e1l. V\u00a0roku 1854 dal M\u00f3ric Palu\u010fai s\u00a0man\u017eelkou Am\u00e1liou na pamiatku zomrelej 24-ro\u010dnej dc\u00e9ry Ot\u00edlie postavi\u0165 na takzvanom starom cintor\u00edne (obklopoval p\u00f4vodn\u00fd kostol) kaplnku. Na tomto mieste boli pochovan\u00ed v\u00fdznamn\u00ed \u010dlenovia rodiny Palu\u010faiovcov a\u00a0niektor\u00ed cirkevn\u00ed hodnost\u00e1ri. Patron\u00edciu kostola bolo zmenen\u00e9 op\u00e4\u0165 na sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na apo\u0161tola niekedy na konci 17. storo\u010dia v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0op\u00e4tovn\u00fdm vr\u00e1ten\u00edm kostola do r\u00fak katol\u00edkov a\u00a0jeho op\u00e4tovn\u00fdm vysv\u00e4ten\u00edm.<\/span><\/p>\n

V\u00a0roku 1854 bol v\u00a0Pal\u00fadzke postavn\u00fd barokovo-klasicistick\u00fd kostol. Stavbu financoval Imrich Palu\u010fai, nitriansky biskup, rod\u00e1k z\u00a0Pal\u00fadzky. Je to jednolo\u010fov\u00e1 stavba so segmentovo zakon\u010den\u00fdm presbyt\u00e9riom, pristavanou sakristiou a\u00a0ve\u017eou, vstavanou do trojosov\u00e9ho \u0161t\u00edtu. Interi\u00e9r v\u00a0roku 1943 vyma\u013eoval maliar a\u00a0re\u0161taur\u00e1tor Mikul\u00e1\u0161 \u0160talmach. Fas\u00e1da je \u010dlenen\u00e1 pilastrami a\u00a0podstre\u0161nou r\u00edmsou. Na ve\u017ei s\u00fa n\u00e1ro\u017en\u00e9 pilastre s\u00a0figur\u00e1lnymi hlavicami a\u00a0neogotick\u00e9 zvukov\u00e9 okn\u00e1. Na hlavnom olt\u00e1ri je vyobrazen\u00fd sv\u00e4t\u00fd Mat\u00fa\u0161. Interi\u00e9r zdob\u00ed klasicistick\u00e1 kazate\u013enica s\u00a0reli\u00e9fom rozsieva\u010da na parapete a\u00a0so sochou J\u00e1na Krstite\u013ea. Vo ve\u017ei sa nach\u00e1dzaj\u00fa 3 zvony. Najstar\u0161\u00ed je mal\u00fd zvon z\u00a019. storo\u010dia odliaty vo zvonolej\u00e1rni Alberta Samassa. Ve\u013ek\u00fd a\u00a0stredn\u00fd zvon boli odliate v\u00a0roku 1928 vo zvonolej\u00e1rni Oktava Wintera. V\u00a0rodinnej hrobke Palu\u010faiovcov pod kostolom s\u00fa pochovan\u00ed Franti\u0161ek Palu\u010fai (1792-1866), Gabriela Palu\u010faiov\u00e1 (1864-1871), Michal Palu\u010fai (1835-1877) a\u00a0kr\u00e1\u013eovsk\u00fd radca, \u010dlen Ma\u010farskej akad\u00e9mie vied Imrich Palu\u010fai (1818-1876).<\/span><\/p>\n

Biskup Imrich Palu\u010fai dal v\u00a0r\u00e1mci stavby nov\u00e9ho kostola postavi\u0165 v\u00a0roku 1856 aj kaplnku sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na Nepomuck\u00e9ho. Kaplnka je postaven\u00e1 na \u0161es\u0165uholn\u00edkovom p\u00f4doryse. Je \u010dlenen\u00e1 dvojit\u00fdmi pilastrami a\u00a0dvojitou korunnou r\u00edmsou. Zakryt\u00e1 je stanovou strechou. Interi\u00e9r zdob\u00ed obraz sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na Nepomuck\u00e9ho od nezn\u00e1meho autora. Pod kaplnkou s\u00fa pochovan\u00e9 pozostatky \u010dlenov zemianskeho rodu, prenesen\u00e9 z\u00a0hrobky pod zaniknut\u00fdm stredovek\u00fdm kostolom.<\/span><\/p>\n

Z\u00a0p\u00f4vodn\u00e9ho zariadenia kostola so 16. storo\u010dia sa dodnes zachoval olt\u00e1r Kla\u0148ania sa troch kr\u00e1\u013eov (1510-1520), ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v\u00a0zbierkach Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0Bratislave. V\u00a0drevenej zvonici sa nach\u00e1dzal ve\u013ek\u00fd a\u00a0mal\u00fd gotick\u00fd zvon, ktor\u00e9 boli pravdepodobne prenesen\u00e9 aj do nov\u00e9ho kostola. Po\u010das prvej svetovej vojny boli odovzdan\u00e9 arm\u00e1de na v\u00fdrobu v\u00fdzbroje.<\/span><\/p>\n

z diela: V\u00edtek, P. – \u0160melkov\u00e1, A.: Pal\u00fadzka: z dej\u00edn obce, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Dom Matice Slovenskej a M\u00fazeum Janka Kr\u00e1\u013ea, 2013, ISBN 978-80-971436-1-2, Print Master, prv\u00e9 vydanie<\/p>\n

\n
\n
\n
\n

zoznam literat\u00fary diela<\/a><\/h4>\n<\/div>\n
\n
ANTOLOV\u00c1, Kvetoslava. Z hist\u00f3rie liptovskomikul\u00e1\u0161skej nemocnice. In Liptov, 2000, ro\u010d. 51, \u010d. 2, s. 9
\nBLA\u017dEKOV\u00c1, Iveta. Pal\u00fa\u010dansk\u00e9 noviny. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: M\u00fazeum JK, 2003
\nDECKER, Viliam. Dejiny ru\u010dnej v\u00fdroby papiera na Slovensku. Martin: Matica Slovensk\u00e1, 1982
\nJANURA, Tom\u00e1\u0161. Vidiecke \u0161\u013eachtick\u00e9 s\u00eddla v Liptovskej stolici. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Liptovsk\u00e1 gal\u00e9ria P.M. Boh\u00fa\u0148a, 2008, 128 s. ISBN 978-80-85706-45-1
\nKOLEKT\u00cdV Ko\u017eiarske z\u00e1vody v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Ko\u017eiarske z\u00e1vody, 1972
\nKOLEKT\u00cdV. S\u00fapis pamiatok na Slovensku. II. Bratislava: Slovensk\u00fd \u00fastav Pamiatkovej starostlivosti a ochrany pr\u00edrody, 1968
\nKOLEKT\u00cdV. Vlastivedn\u00fd slovn\u00edk obc\u00ed na Slovensku 2. Bratislava: Veda, 1977.
\nKOLEKT\u00cdV. Retrospekt\u00edvny lexik\u00f3n obc\u00ed \u010cSSR 1850-1970. Praha, 1978
\nKOMANDERA, Karol. Stoli\u010dn\u00fd \u0161pit\u00e1l sa do\u017eil u\u017e 141 rokov. In: Liptov, 2000, ro\u010d. 51, \u010d. 1, s. 9
\nMAJT\u00c1N, Milan. N\u00e1zvy obc\u00ed Slovenskej republiky, Bratislava: Veda, 1998. ISBN 80-224-0530-2
\nNOV\u00c1K, Jozef. Rodov\u00e9 erby na Slovensku 2. Martin: Osveta, 1986
\nNOV\u00c1K, Jozef \u2013 V\u00cdTEK, Peter. Lexik\u00f3n erbov \u0161\u013eachty na Slovensku II. Liptovsk\u00e1 stolica. Bratislava: Hajko & Hajkov\u00e1, 2004. ISBN 80-88700-60-4
\nOsobnosti Pal\u00fadzky. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Liptovsk\u00e1 kni\u017enica Ga\u0161para F. Belopotock\u00e9ho
\nPOL\u00c1K, Milan. Z dej\u00edn ochotn\u00edckeho divadla v Liptove, Bratislava: Osvetov\u00fd \u00fastav, 1977
\nLiptovsk\u00e1 Mikul\u00e1\u0161. Monografick\u00fd zborn\u00edk. Bansk\u00e1 Bystrica: Stredoslovensk\u00e9 vydavate\u013estvo, 1968
\nSINGER, J\u00e1n. Vznuk a kroinka mikul\u00e1\u0161skeho glej\u00e1rensk\u00e9ho z\u00e1vodu 1873-1972. Viazan\u00e9 strojopisn\u00e9 strany
\nSlovensk\u00fd biografick\u00fd slovn\u00edk. VI. Zv\u00e4zok. Martin: Matica Slovensk\u00e1, 1994. ISBN 80-7090-111-X
\nSPIRITZA, Juraj. Star\u00e9 zvony v okrese Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161. In. Liptov 4. Martin: Osveta, 1977, s. 131-175
\nS\u00fa\u010dasn\u00ed v\u00fdtvarn\u00ed umelci Liptova. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Oblastn\u00e1 gal\u00e9ria P.M. Boh\u00fa\u0148a, 1979
\nSZLUHA, M\u00e1rton. Lipt\u00f3 v\u00e1rmegye nemes csal\u00e1djai, Budapest: Heraldika kiad\u00f3, 2000
\n\u0160MELKOV\u00c1, Anna. 75 rokov pal\u00fa\u010dansk\u00e9ho futbalu. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: FC 34 Pal\u00fadzka
\n\u0160MELKOV\u00c1, Anna. Sprievodca po cintor\u00edne v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i \u2013 Vrbici. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Mestsk\u00fd \u00farad a M\u00fazeum Janka Kr\u00e1\u013ea, 2009
\nULI\u010cN\u00dd, Ferdinand. Dejiny os\u00eddlenia Liptova do konca 16. storo\u010dia. In: Liptov 8, Martin: Osveta, 1985, s. 190-191
\nVAN\u011aK, Old\u0159ich a kol. \u013dud Liptova v boji proti fa\u0161izmu. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: OV SZPB, 2000
\nV\u00cdTEK, Peter. Erby obc\u00ed a miest v Liptove. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: \u0160OKA, 2000
\nV\u00cdTEK, Peter. Erby miest a obc\u00ed Liptova, Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Tranoscius, 2008. ISBN 978-80-7140-294-7
\nV\u00cdTEK, Peter a kol. Liptovsk\u00e1 nemocnica s poliklinikou, dejiny a s\u00fa\u010dasnos\u0165. Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161: Liptovsk\u00e1 nemocnica s poliklinikou L. Mikul\u00e1\u0161, 2009. ISBN 978-80-970152-9-9
\nZo star\u0161\u00edch v\u00fdtvarn\u00fdch dej\u00edn Slovenska. Bratislava: SAV, 1965
\nKronika Obce Pal\u00fadzka do roku 1946. Nap\u00edsal J\u00e1n Ma\u010duha. Rukopis
\nKronika Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania. \u0160t\u00e1tny arch\u00edv Byt\u010da, pobo\u010dka Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161, fond ONV, \u010d. j. 7215\/1945 adm. A 6086\/1945 adm.
\nFond \u017duffovci. M\u00fazeum Janka Kr\u00e1\u013ea Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161.
\nArch\u00edv oblastn\u00e9ho v\u00fdboru SZPB Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161.
\nOsobn\u00e9 svedectv\u00e1 a p\u00edsomn\u00e9 pramene od pr\u00edbuzn\u00fdch
\nGoogle<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Niekedy okolo roku 1300 dal postavi\u0165 v Pal\u00fadzke \u0161\u013eachtic Ondrej pre vlastn\u00fa potrebu kostol zasv\u00e4ten\u00fd sv. J\u00e1novi apo\u0161tolovi. O nie\u010do nesk\u00f4r dali jeho pr\u00edbuzn\u00ed, zemania v Bodiciach, postavi\u0165 s finan\u010dn\u00fdm prispen\u00edm \u017eupana Don\u010da kostol sv\u00e4t\u00e9ho Ladislava. Kostol v Pal\u00fadzke mal od za\u010diatku len privil\u00e9gium cintor\u00ednskej kaplnky, podriadenej far\u00e1rovi vo Sv\u00e4tej Mare. Farsk\u00fdm kostolom sa stal, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[3],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/18"}],"collection":[{"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=18"}],"version-history":[{"count":4,"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/18\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":442,"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/18\/revisions\/442"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=18"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=18"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/www.paludzka.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=18"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}